Choroby sóje

14. 08. 2017 Ing. Peter Mižík; Agrofert, o. z. Choroby Zobrazeno 5315x

Na sóji sa celosvetovo vyskytuje vyše 100 druhov patogénov, z nich asi 20 je hospodársky významných. V našich podmienkach je zatiaľ fungicídna ochrana prehliadaná, ale každoročne sa zvyšuje početnosť chorôb. Súvisí to aj so stúpajúcou výmerov sóje a úzkymi osevnými postupmi.

Vyšší výskyt chorôb je v rokoch bohatých na zrážky. V suchých rokoch sa choroby sóje vyskytujú oveľa zriedkavejšie. V článku sú popísané najčastejšie sa vyskytujúce choroby.

Vírusová mozaika

Patogénnym organizmom je vírus mozaiky sóje (Soybean mosaic virus).

V skorších rastových fázach sóje zosvetľuje žilnatina na mladých listoch. Na starších rastlinách sa striedajú svetlejšie a tmavšie plochy na listoch spolu s kučeravením listov. Pri teplotách nad 30 °C sa tento príznak stráca. Niekedy sa vytvárajú na listoch aj nekrotické škvrny. Infikované rastliny zaostávajú v raste. Semená v strukoch sú menšie a môžu byť strakaté, škvrny sa lúčovito rozbiehajú od pupku semena, to však automaticky neznamená infikovanosť semien.

Vírus sa prenáša infikovaným osivom. Rastliny, ktoré vyrastú z infikovaného osiva sú zdrojom ďalšej infekcie, prenášanej vektormi. U nás môžu byť prenášačmi voška hrachová (Acirthosiphon pisum), voška maková (Aphis fabae), prípadne aj iné druhy. Výskyt vošiek na sóji je doteraz sporadický a tento spôsob prenosu nie je rozhodujúci. Vírus sa môže prenášať aj mechanicky.

Napadnuté rastliny bývajú mierne zakrpatené a klesá kvalita semien, ktoré sú potenciálnym zdrojom šírenia infekcie.

Ochrana - Starostlivosť o semenárske porasty. Mechanické odstraňovanie napadnutých rastlín je vhodné ale veľmi prácne opatrenie. Pri sejbe používať zdravé osivo z uznaných porastov. U nás je často prehliadaná, početnosť výskytov sa zvyšuje.

Bakteriálna škvrnitosť sóje

Ochorenie spôsobuje baktéria Pseudomonas syringae pv. glycinea.

Ak sú mladé rastlinky napadnuté už pri vzchádzaní, na klíčnych listoch vznikajú hnedé škvrny a pri napadnutí rastového vrcholu dochádza k odumretiu rastliny. Na starších rastlinách sa zvlášť na mladších listoch tvoria žlté drobné škvrny nepravidelného tvaru, ktoré hnednú a môžu sa spájať. Okolo škvŕn sa tvorí žltý okraj. Pletivo vnútri škvŕn nekrotizuje a vypadáva. Po vypadnutí pletiva vznikajú na listoch trhliny a niekedy môže dôjsť k opadu listov. Patogén napáda aj struky a stonky, najčastejšie však listy najmä v stredných a horných častiach rastliny.

Baktérie prezimujú v pozberových zvyškoch alebo v infikovanom osive. Odtiaľ sa vodou alebo vetrom šíria na rastliny sóje, kde prieduchmi alebo poraneniami vnikajú do rastliny. Povrch rastliny musí byť zmáčaný vodou. Baktérie produkujú toxín, ktorý zabraňuje tvorbe chlorofylu a spôsobuje žlté sfarbenie okrajov škvŕn. Rozvoj ochorenia nastáva pri chladnejšom a vlhkom počasí pri teplotách 15–20 °C. Pri vyšších teplotách a suchom počasí sa šírenie ochorenia zastavuje. Patogén spôsobuje redukciu asimilačnej plochy a s tým spojený pokles úrody, zníženie kvality semien. U nás sa vyskytuje často v júni a júli počas vlhkého počasia alebo ak sú bohaté rosy.

Ochrana - Najmä agrotechnické opatrenia, dodržiavanie osevného postupu a výsev zdravého osiva. Rozvoj ochorenia potláča aplikácia meďnatých prípravkov.

Bakteriálna škvrnitosť sóje

Pleseň sójová

Pôvodca choroby: Peronospora manshurica.

U nás je jednou z najčastejších chorôb sóje.

Prvými príznakmi, ktoré sa objavujú na mladých listoch sú žltozelené škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sú ostro ohraničené žilnatinou. V centrálnej časti škvrny hnednú a okolo sa vytvára chlorotický lem. Na spodnej strane sa vytvoria sivo fialovo sfarbené sporangionosiče. Silno napadnuté listy sa skrúcajú a niekedy predčasne opadávajú. Infikované môžu byť aj struky a semená v nich. Z infikovaných semien ak vyklíčia, vyrastajú systémovo infikované rastliny, ktoré sú menšie s deformovanými listami. Semená z takýchto rastlín sú malé a struky niekedy môžu byť úplne sterilné.

Prezimuje oospórami v odumretom pletive listov a v osemení bôbov. Oospóry sú zdrojom primárnej infekcie, ktorá pravdepodobne nastáva cez hypokotyl oospórami z rastlinných zvyškoch alebo infikovaných semien. Počas vlhkého počasia sa na infikovaných listoch tvoria sporangiá, ktoré sú roznášané kvapkami vody a vetrom. Pri teplote 20–24°C klíčia v priebehu 12 hodín. U citlivých odrôd hýfy prerastajú až do palisádového parenchýmu. Väčšia žilnatina zastavuje prerastanie hýf a na listoch sa tak tvoria nepravidelné škvrny. U rezistentných kultivarov sa tvorí málo haustórií a rast hýf je skoro zastavený. Sporulácia nastáva v teplotnom rozmedzí 10–25 °C, pri teplotách pod a nad tieto hodnoty k sporulácii nedochádza.

Škodlivosť a ochrana - V našich podmienkach spôsobuje pokles úrod zvyčajne do 10 %, zriedka viac. Znižuje biologickú hodnotu semien a spôsobuje pokles klíčivosti. Ochrana spočíva v morení osiva, ktoré významne znižuje primárnu infekciu oospórami, pestovaní rezistentných odrôd, neprehusťovať porasty. Foliárna aplikácia sa u nás vykonáva zriedkavo. Dobrú preventívnu účinnosť majú strobilurínové prípravky. Aplikácie na už napadnuté rastliny majú slabý efekt.

Pleseň sójová

Pleseň sójová - rub listu

Fuzariózy sóje

Vyskytujú sa zvlášť na ťažších a vlhších pôdach. Na takýchto lokalitách môžu spôsobiť straty rastlín až do 50 %, spôsobené hnilobou koreňov a vädnutím rastlín v rôznych rastových fázach.

Sóju napádajú Fusarium oxysporum, Fusarium solani, Fusarium culmorum aj ďalšie druhy rodu Fusarium.

Fusarium oxysporum je pôvodcom hniloby koreňov, najmä vo fáze kvitnutia. Infikované rastliny žltnú, nadzemná časť vädne, listy hnednú a zostávajú na rastline. Na hypokotyle sú pletivá napadnuté hnilobou, viditeľnou na priereze, ktorá napáda aj koreňový systém a dochádza k deštrukcii pletív. Hypokotyl sa často láme a rastliny sú popadané do rozličných strán. Na priereze hypokotylu, koreňov a dolných častí stonky vidno zčernanie cievnych zväzkov. Ak je dlhší čas vyššia pôdna vlhkosť, rastliny sa snažia vytvoriť adventívne korene. Sú plytko rozložené, tenké a slabé. Pri poľahnutí rastlín tvorba koreňov pokračuje na stonke a niekedy aj na nižšie položených vetvách až do výšky 15 cm. Po preschnutí pôdy tvoriace sa laterálne korene usychajú. Choroba sa najviac vyskytuje na koreňoch a dolných častiach stonky, počas vlhkého počasia môže infekcia zasiahnuť aj struky, semená ktoré vyrastú sú prerastené hýfami. V lete počas vyšších teplôt a zníženej pôdnej vlhkosti rastliny sóje vädnú. Za takýchto podmienok ku hnitiu koreňov dochádza zriedka.

Fusarium solani a F. culmorum napádajú klíčiace rastlinky a rastliny v skorých rastových fázach a môže spôsobiť padanie a hniloby. Na dolných častiach rastlín vidno škvrny tmavohnedej farby a korene odumierajú. Používanie menej kvalitného osiva zvyšuje riziko napadnutia.

Mycélium na rastlinách je väčšinou bielej až ružovej farby, alebo občas hnedej farby. Konídie sú kosákovitého tvaru a je ich viac typov.

Mycélium alebo spóra prežívajú v pôde. Infekcia nastáva buď mycéliom, alebo spórami v pôde. F. oxysporum preniká cez poranenia pokožky, v miestach rastu nových koreňov alebo prieduchmi na hypokotyle. Huba prerastá cez cievne zväzky, ktoré upcháva mycéliom, ktoré rastie smerom hore a infikuje susediace cievne zväzky. Upchané cievne zväzky sú príčinou vädnutia. Hýfy patogéna môžu prerastať cez celú rastlinu. Spóry spôsobujú ďalšiu infekciu a môžu sa šíriť prúdením vzduchu, vodou, infikovanou pôdou.

Podmienky pre rozvoj fuzarióz sú uľahnutá a vlhká pôda, teploty 14–24 °C a vlhké počasie.

Pri napadnutí porastu sa znižuje počet rastlín na hektár a nasledovne nastáva pokles úrod. Napadnuté semená obsahujú mykotoxíny.

Ochrana - Pri výskyte fuzárií pestovať rezistentné odrody. Je potrebné vysievať osivo zo zdravých porastov s vysokou energiou klíčivosti a vysievať sóju na dobre priepustné pôdy. Príliš skoré termíny sejby do chladnej a vlhkej pôdy zvyšujú riziko napadnutia porastu. Z agrotechnických zásahov je vodné podrývanie. Morenie osiva poskytuje určitú ochranu v skorých rastových fázach. Zlepšenie poskytujú moridlá novej generácie: Vibrance Gold, Systiva, avšak zatiaľ nie sú registrované.

Fuzariózy v poraste sóje

Fuzariozy sóje - nekróza pletív

Biela hniloba sóje

Pôvodca choroby: Sclerotinia sclerotiorum.

Čoraz častejšie sa vyskytujúca a hospodársky najdôležitejšia choroba zvlášť v oblastiach s vysokým podielom repky a slnečnice v osevnom postupe. Vo vlhkých rokoch môže byť napadnutých až 30 % aj viac rastlín.

Pri infekcii najskôr sa objavujú svetlohnedé až sivé škvrny niekoľko centimetrov nad povrchom pôdy a niekedy aj v bazálnej časti stonky. Pletivo mäkne a odlupuje sa z neho pokožka. Ak dôjde k obopnutiu stonky, dochádza k predčasnému odumretiu. Napadnuté rastliny sú vyplnené mycéliom bielej farby, ktoré sa šíri aj do stoniek a strukov. Počas daždivého počasia dochádza k prerastaniu mycélia na povrch rastliny, niekedy až do stopiek listov. Potom dochádza k tvorbe sklerócií vnútri aj na povrchu rastliny.

Na mycéliu bielej farby sa za vhodných podmienok tvoria vo veľkom množstve sklerócia. Povrchovú vrstvu tvoria bunky tmavej farby. Vnútri sa nachádzajú hrubostenné hýfy bielej až sivej farby. Po prezimovaní sa na nich tvoria plodničky - apotéciá. V apotéciách sa tvoria jednobunkové askospóry vo veľkom počte.

Prezimujú sklerócia v pôde a v pozberových zvyškoch. Niekedy býva mycéliom infikované osivo, ale tento spôsob je podstatne zriedkavejší. Sklerócia sa môžu šíriť aj nedokonale vyčisteným osivom. Po prezimovaní sa tvoria apotéciá z hĺbky asi 3 cm. Predchádza tomu vlhké počasie pri teplotách 13–17 °C s častými dažďami viackrát za deň alebo niekoľkými daždivými dňami za sebou. Askospóry v nich vznikajúce sa šíria vetrom po dobu asi jedného týždňa. Infekcia nastáva pri opade korunných lupienkov, menej často pri poškodení pokožky. Infekciu uľahčuje vrstvička vody na povrchu rastliny. Po preniknutí dovnútra rastliny sa rozrastá mycélium a tvoria sa sklerócia. V jari prevažuje myceliárna infekcia, ktorá môže nastať už v skorých rastových fázach.

Askospórová infekcia v lete počas kvitnutia spôsobuje predčasné odumretie rastliny ešte pred vytvorením strukov. Ak rastlina prežije, vytvára menej semien s nižšou hmotnosťou. Takto dochádza k redukcii úrody a občas aj k dosť veľkým stratám. Okrem toho v pôde ostávajú sklerócia, ktoré ostávajú v pôde životaschopné počas niekoľkých rokov. Takisto je potrebné odstrániť sklerócia zo sójových bôbov.

Ochrana - Dodržiavanie agrotechnických postupov a nepestovať podľa možnosti sóju na pozemkoch, kde sa biela hniloba vyskytovala. Regulovať početnosť burín, ktoré zvyšujú hustotu porastu a okrem toho sú hostiteľmi patogénna (napr. ambrózia,´voškovníky a podslnečník). Po zbere zostávajú sklerócia na povrchu pôdy a možno bezorebne vysiať pšenicu. Apotéciá sa budúci rok vytvoria v plodine, ktorá nie je hostiteľskou. Teplotné optimum na tvorbu askospór je 15–17°C. Účinné látky zo skupiny SDHI inhibítorov, strobiluríny a azoly a ich kombinácie v sóji zatiaľ nie sú registrované. Vzhľadom k dĺžke kvitnutia sóje neexistuje 100% fungicídna ochrana ani pri viacnásobnej aplikácii fungicídov. Dobrou možnosťou môže byť použitie prípravku Contans WG, ktorý rozkladá sklerócia v pôde.

Biela hniloba v poraste sóje

Biela hniloba sóje - sklerócia na struku

Koreňová spála

Pôvodca choroby: Rhizoctonia solani, teleomorf Thanatephorus cucumeris.

Na hypokotyle a koreni vznikajú tmavé škvrny a veľká časť napadnutých rastlín odumiera ešte pred vzídením. Napadnutie porastu takto často uniká pozornosti. Prežívajúce rastliny majú zelenožltú farbu. Koreňový systém je redukovaný hnilobou. Príznaky sa najskôr prejavujú na miestach s nedostatkom vlahy a živín. Hýfy patogéna sú rozkonárené v pravých uhloch a sú hnedej farby.

Patrí medzi saprofyty a prežíva vo forme sklerócií alebo mycélia na pozberových zvyškoch. Pri dlhšom zamokrení pôdy sa populácia Rhizoctonia solani prudko znižuje. Vyžaduje prevzdušnenú pôdu a vyskytuje sa prevažne vo vrchných 10 cm pôdy. Po vzídení sóje sa infekcia začína v oblasti hypokotylu. Ak rastliny prežijú infekcia postihuje aj koreňový systém, kde spôsobuje hnilobu koreňov. Optimálna teplota pre vývoj patogéna je 24–30 °C pri 30–60% pôdnej vodnej kapacity.

Ochrana - Morenie osiva a dodržiavanie osevného postupu. Pri napadnutí klíčiacich rastlín znižuje klíčivosť a neskôr napáda listy stonky a struky.

Koreňová spála

Antraknóza sóje

Pôvodca choroby: Glomerella glycines, anamorfa Colletotrichum destructivum. Antraknóza spôsobuje padanie klíčnych rastlín alebo odumieranie rastlín v neskorších rastových fázach.

Fómová škvrnitosť

Pôvodca choroby: Phoma exiqua var. sojaecol.

Pri napadnutí klíčiacich rastlín znižuje klíčivosť a neskôr napáda listy stonky a struky.

Padanie klíčiacich rastlín

Pôvodca choroby: Pythium spp.

Napáda rastliny pred aj po vzídení. Napadnutie rastlín pred vzídením často uniká pozornosti.

Ďalšie choroby sóje

Ostatné choroby sóje a ich pôvodcovia sa zatiaľ vyskytujú zriedka, napr. Septoria glycines, Diaporte phaseolum var. sojae, Phytophthora sojae, avšak pri absencii fungicídnej ochrany sa ich početnosť môže zvyšovať.

Choroby sóje