Fungicídna ochrana obilnín v kocke

25. 04. 2011 Doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univezita v Nitre Choroby Zobrazeno 15931x

Správna fungicídna ochrana je druhým najvýraznejším intenzifikačným faktorom po hnojivách. Požiadavky trhu a aj ponuka šľachtiteľov favorizujú vysoko výkonné (úrodné) a kvalitné odrody obilnín. Vysoká výkonnosť však málokedy ide ruka v ruke s odolnosťou, preto mnohé z citlivých odrôd vyžadujú intenzívnu fungicídnu ochranu a naopak. Cieľom tohto článku je poukázať na základné aspekty správnej fungicídnej ochrany obilnín, čo by mohlo prispieť nielen začínajúcim agronómom k správnemu rozhodovaniu.

Nezodpovedanou otázkou zostáva, čo je to správna, resp. optimálna fungicídna ochrana. Prehnane intenzívna fungicídna clona sa totiž „nezaplatí“ a môže spôsobiť aj zníženie (kvality) úrody. Na druhej strane prehnane úsporná ochrana sa síce „zaplatí“, ale z porastu by sa dalo získať aj viac. Najjednoduchšie by bolo, keby existovali jasné pravidlá, napr. presný počet postrekov v presných rastových fázach a bolo by po diskusii. Žiaľ, toto nie je možné, pretože ide o modely a hlavne o prispôsobenie sa aktuálnym podmienkam. Za príkladmi ani netreba chodiť ďaleko. Napr. v roku 2009 vo väčšine pšeníc stačil jeden fungicíd, no v roku 2010 boli miestami málo aj tri. Navyše, nie je fungicíd ako fungicíd a nie je choroba ako choroba. Výber fungicídu treba prispôsobiť nielen počasiu, ale aj odrode, prevládajúcim chorobám, rastovej fáze, stupňu vývoja chorôb a pod. Pri ozimných obilninách sa ľahko môže stať, že vynechaním fungicídov pestovateľ príde aj o polovicu plánovanej úrody. Choroby totiž zabránia porastu dostatočne využiť hnojivami podporený a v osive naprogramovaný úrodový potenciál. Inými slovami - dokážu znehodnotiť značnú časť vstupov. Pre pestovateľov je smerodajná kvantifikácia tohto vplyvu, ktorý sa pohybuje v intervale 0–70 %. Každá krajná hodnota je extrémna, takže aj v tomto prípade teoreticky možné nulové poškodenie porastu v praxi neexistuje a takisto je výnimkou extrémne - 70% poškodenie. Dalo by sa síce pripustiť aj 100% poškodenie, ale aj to iba pri 100% napadnutí osiva prašnou sneťou (Tilletia tritici, resp. Ustilago nuda). Zaujímavejším údajom pre pestovateľov je skôr hodnota, akú dokážu fungicídy zachrániť. V percentuálnom vyjadrení je to väčšinou 10–30 %.

Choroby bázy stebla - cieľ T0 aplikácie

Správne načasovanie aplikácie

Priamou úlohou fungicídov je chrániť porast pred hubovými chorobami. Samotná tvorba úrody závisí v prvom rade od schopnosti porastu transformovať fotosyntetické žiarenie spolu so živinami a vodou na úrodu. Aktivita fotosyntézy pritom priamo závisí od veľkosti asimilačnej plochy, ktorú atakujú okrem iných škodlivých činiteľov aj hubové choroby. Práve fungicídy majú zaistiť maximálnu asimilačnú plochu potrebnú pre vyplňovanie zrna obilnín. Maximálnu asimilačnú plochu listov dosiahne porast už pred kvitnutím, takže až po tomto maxime dochádza k samotnej tvorbe úrody. Od tohto obdobia sú porasty najviac zraniteľné a citlivé na stratu asimilačnej plochy chorobami, preto fungicídy musia účinnosťou pokryť práve toto obdobie. Pre zaujímavosť možno uviesť, že v tomto období (vyplňovania zrna) priemerne narastá úroda tempom 0,2 t/ha/deň. Ak súčasne dochádza k znižovaniu asimilačnej plochy chorobami, nárast úrody sa nezvratne spomalí a potenciál porastu sa naplno nevyužije.

Správne načasovanie fungicídnej ochrany závisí najmä od empirických skúseností, pozorovaní a pochopenia úlohy jednotlivých listových poschodí na tvorbe úrody. Bolo zistené a overené, že posledné 2 listy zabezpečujú v prípade pšenice 60% asimilátov pre úrodu, preto sú z hľadiska zdravotného stavu vo vzťahu k úrode kľúčové. Úloha 3. listu (zhora) sa z hľadiska tvorby úrody zdá byť zanedbateľná, pohybuje sa na úrovni 10%. Tretí list je však dôležitým indikátorom transmisie chorôb na posledné 2 listy, najmä v prípade S. tritici.

Pri jačmeni je situácia mierne odlišná, posledné 3 listy zabezpečujú 40 % úrody zrna. Klas a listové pošvy pri pšenici dodávajú 22 % a pri jačmeni 38 % asimilátov.

Pri účinnosti foliárnych fungicídov je potrebné zdôrazniť, že spoľahlivo chránia iba tie listy, na ktoré boli aplikované. Ak bol fungicíd aplikovaný po objavení sa napr. 2. listu, nemožno očakávať, že ochráni aj práve vyrastajúci zástavovitý list. Bráni však rozvoju a prestupu chorôb zo starších listov na mladší, v tomto prípade zástavovitý list.

Všeobecne je načasovanie aplikácie viazané na objavenie sa jednotlivých listov a aplikácie možno rozdeliť na nasledovné termíny:

• T0 – pred objavením sa 3. listu (BBCH 30-31)
• T1 – objavenie sa 3. listu (BBCH 32)
• T2 – objavenie sa zástavového listu (BBCH 39)
• T3 – aplikácia do (kvitnúceho) klasu (BBCH 59-65)

Listové choroby - cieľ T1–T3 aplikácií

Pšenica ozimná

Pri pšenici prichádzajú do úvahy všetky štyri termíny. To však neznamená, že pšenicu treba automaticky fungicídne ošetriť 4×, to by bol nezmysel.

T0 termín pri pšenici spadá do začiatku steblovania až po 1. kolienko a znamená ochranu proti chorobám bázy stebla. V tomto prípade je rozhodovanie o potrebe fungicídneho ošetrenia pomerne jednoduché a metodiky a literatúra odporúča prah škodlivosti – zistené symptómy na 25% rastlín. Na tieto ošetrenia sa s obľubou používajú fungicídy na báze carbendazimu, ktoré však bude kvôli novej legislatíve nahradiť inými účinnými látkami. T0 termín sa považuje za alternatívny a používa sa výlučne podľa aktuálnej situácie, teda na paušálne ošetrenie porastov nie je žiaden dôvod.

T1 termín (objavenie sa 3. listu) sa používa často v zahraničí, v niektorých prípadoch aj na Slovensku. V prípade viacnásobných ošetrení pšenice, prípadne pri tzv. fungicídnych programoch je T1 začiatkom fungicídnej ochrany. Na Slovensku je termín fungicídny program používaný skôr pri zemiakoch, viniči a jadrovinách, kde sú viacnásobné fungicídne ošetrenia pravidlom. V obilninách sa možno stretnúť aj s termínmi „spôsoby ošetrovania“ alebo „technológie ochrany“ - podľa počtu postrekov, čo však stále vzbudzuje dojem paušalizovania ochrany vrátane počtu postrekov.

Na Slovensku je T1 termín vnímaný a používaný rôzne. Rôzna býva aj jeho opodstatnenosť v jednotlivých ročníkoch. Často však pestovatelia robia chybu, ak plánujú porast ošetriť len 1× a vyberú si práve termín T1. Na jediný fungicíd do porastu je často príliš skoro a fungicídne chránené nebudú najdôležitejšie - posledné 2 listy. Jediný fungicíd aplikovaný v T1 termíne je potom nezriedka zbytočný a na úrode sa nijako neprejaví.

T1 termín je dôležitý na potlačenie skorých infekcií, najmä septoriózy. Tak tomu bolo aj v roku 2010, kedy bol infekčný tlak septórie enormný a ak nebol fungicídne podchytený v T0 resp. v T1 termíne, potom bol už postup septórie na posledné tri listy nezadržateľný. T1 termín preto nemá slúžiť ako signál na automatické ošetrenie porastu, ale na zhodnotenie situácie o reálnej potrebe. V niektorých extrémne suchých rokoch sa ukázal T1 termín ako zbytočný, v iných potrebný ako soľ. Správny termín T1 aplikácie je hneď ako sa objaví resp. vyvinie väčšina z 3. listu, čo nemožno presne ohraničiť rastovou fázou, nakoľko to často býva medzi BBCH 31–32.

Cieľové spektrum patogénov na ktoré je zameraná T1 aplikácia sú čiastočne choroby bázy stebla, z listových chorôb Septoria spp., múčnatka a v niektorých oblastiach aj hrdza plevová. Na tieto choroby preto treba upriamiť pozornosť pri posudzovaní o potrebe T1 aplikácie.

Pri konečnom rozhodovaní o potrebe T1 aplikácie je potrebné zvážiť aj charakter odrody. Ak je infekčný tlak uvedených patogénov slabý, ročník suchý a teplý a odroda s výbornou odolnosťou, T1 ošetrenie možno vynechať a naopak.

T2 termín (objavenie sa zástavového listu - BBCH 39) je všeobecne považovaný za najdôležitejší termín pre fungicídy. Vo väčšine prípadov, ak pestovateľ plánuje použiť iba 1 fungicídne ošetrenie, najvhodnejším termínom je T2 (resp. obdobie medzi T2–T3). Jeho úlohou je totiž zasiahnuť a chrániť posledné dva listy, ktoré sú pre výživu klasu a tvorbu zrna rozhodujúce.

V termíne T2 situácia v suchých rokoch často zvádza pestovateľov, že porast netreba vôbec ošetriť, najmä ak je výskyt chorôb nulový alebo zanedbateľný. Skúsený agronóm však vie, že po kvitnutí prídu na rad neskoré listové choroby (DTR a hrdze), ktoré budú decimovať posledné 2 listy v najchúlostivejšom období a na ochranu bude už neskoro. Preto ak by sa musel v pšenici určiť iba jeden termín nutného ošetrenia, tak je to T2, resp. obdobie medzi T2–T3. Tento termín sa totiž osvedčil v každom roku, aj v rokoch s extrémne suchým a teplým počasím (napr. 2009).

T3 termín je v podmienkach SR vnímaný ako vyslovene fungicídna ochrana klasu, v zahraničí (najmä v prímorských oblastiach) sa viacej dáva do súvislosti s listovými chorobami. Spomedzi chorôb klasov je v prípade obilnín najnebezpečnejšia fuzarióza klasu, proti ktorej sa najčastejšie používa.

T3 ošetrenie je v SR najviac diskutabilné. Keďže na vznik fuzariózy klasu je okrem predplodiny, náchylnej odrody, intenzity výživy a iných faktorov kľúčové daždivé počasie pred a počas kvitnutia, v horúcom a suchom počasí počas kvitnutia je zbytočný, najmä ak nadväzuje na už realizovanú T2 aplikáciu. V rokoch s ideálnymi podmienkami pre infekciu (napr. 2010) bol naopak viac ako potrebný, najmä na náchylných odrodách.

Pri porovnávaní vplyvu termínov aplikácií na výšku úrody bol najväčší vplyv zistený pri T3, menej pri T2 a najmenší v prípade T1 aplikácie. V ostatných rokoch (okrem 2010) sa vo väčšine lokalít SR ukazuje, že v prípade jedinej fungicídnej aplikácie je ideálnym termínom obdobie medzi T2 a T3 aplikáciami, s ohľadom na aktuálny vývoj chorôb v poraste.

Celkovo je vyššie uvedený prehľad termínov aplikácie iba orientačný a poskytuje návod, v ktorých fázach vývoja porastu je treba o fungicídnej ochrane uvažovať. Popri uvedených faktoch treba zvážiť aj náchylnosť resp. odolnosť odrody, ktorá spolu s ročníkom rozhoduje o potrebe počtu ošetrení. Aj samotní šľachtitelia v charakteristike odrôd upozorňujú na to, či odroda vyžaduje intenzívnu fungicídnu ochranu alebo má určitú odolnosť voči konkrétnym patogénom. Na tento aspekt sa v praxi často neprihliada, čo je na škodu veci aj z ekonomického hľadiska.

 

Akú úrodu prinesie porast, ak choroby zničia listy?

Ozimný a jarný jačmeň

Pri jačmeňoch všeobecne dochádza k miernemu posunu dôležitosti termínov, pretože na rozdiel od pšenice zástavovitý list nemá pre tvorbu úrody ani zďaleka taký význam ako pri pšenici.

Pre jarný jačmeň sa často ukazuje ako kľúčová už T0 a T1 aplikácia. V T0 termíne na náchylných odrodách sladovníckeho jačmeňa začínajú prvé výskyty múčnatky, hnedej škvrnitosti a rhynchospóriovej škvrnitosti a pri premeškaní T0 resp. T1 termínu je už následná eradikatívna účinnosť oneskoreného fungicídu znížená. T1 aplikácia je nevyhnutná najmä v prípadoch zlého osevného postupu a najmä pri pestovaní jačmeňa po jačmeni, kedy výrazne narastá infekčný potenciál.

V prípade ozimného jačmeňa sa často v SR v termínoch T1 a krátko po nich nevyskytujú nijaké choroby, najmä kvôli jeho skorému a rýchlemu vývoju. Preto pri odolných odrodách ozimného jačmeňa sa pri jedinej fungicídnej aplikácii osvedčila najmä T2 aplikácia. Kľúčový význam T2 aplikácie (s prípadným posunom smerom k T3 termínu) podčiarkuje aj skúsenosť z posledných rokov, kedy krátko po T2 termíne nastupuje v SR hlavný nápor huby Ramularia collo-cygni, ktorá v posledných rokoch radikálne ukončuje vegetáciu dozrievajúcich jačmeňov, a to ozimných aj jarných.

T3 aplikácie pri ozimných a jarných jačmeňoch sú v podmienkach SR skôr výnimkou pri veľmi vlhkom počasí. Keďže T3 aplikácia je zameraná najmä na fuzariózu klasu, rozhodne nepatrí do skupiny každoročne potrebných aplikácií. Jej význam však môže byť kľúčový najmä ak T2 aplikácia nebola z nejakých dôvodov (napr. podmáčanie pôdy) uskutočnená. V roku 2010 bol taký silný infekčný tlak, že cielené T3 aplikácie boli v mnohých lokalitách potrebné pre ozimné aj pre jarné jačmene.

Pri plánovaní účinnej ochrany je najdôležitejšie stanovenie optimálneho termínu aplikácie. Výber vhodného fungicídu je až na druhom mieste. Ani najkvalitnejší a najúčinnejší fungicíd neprinesie očakávaný efekt, ak nie je použitý vo vhodnom termíne. Účinnosť fungicídneho ošetrenia všeobecne trvá zhruba 4 týždne, pri silnejšom infekčnom tlaku sa na fungicídy možno spoľahnúť max. 2–3 týždne po ošetrení.

 

Markantný rozdiel medzi fungicídne ošetreným a neošetreným porastom

Ktorý fungicíd je najlepší?

Pri tejto otázke sa zamyslí každý seriózny pokusník a odborník. Ak je oslovený odborník objektívny a skutočne seriózny, tak odpoveď znie - taký neexistuje. Niektorí servilní prednášatelia síce občas na firemných seminároch prezentujú názvy zaručene najlepších fungicídov, ale ide o krátkozrakú naivitu. Najlepší fungicíd nemožno vyčítať dokonca ani z množstva serióznych pokusov, najmä ak sa porovnávajú viaceré ročníky. Každý seriózny pokusník vie, že na popredných priečkach sa fungicídy menia z roka na rok, z odrody na odrodu a z ukazovateľa na ukazovateľ. Fungicíd s najlepšou fungicídnou účinnosťou proti určitej chorobe často neobháji prvú pozíciu vo výške dosiahnutej úrody a podobne. Alebo stačí iná lokalita, iné zloženie chorôb listov, proti ktorým fungicídy neúčinkujú rovnako, a poradie je opäť iné. Aj sedliacky rozum vraví, že keby existoval jeden fantastický fungicíd a všetky ostatné by boli nanič, asi by neexistovalo toľko firiem s takým počtom fungicídov.

Správna otázka preto znie: Ktorý fungicíd je v danej situácii najvhodnejší? Na túto otázku je síce objektívna odpoveď, ale nie v jednotnom čísle. Ak odborník posúdi konkrétnu situáciu (lokalitu, odrodu, rastovú fázu, doterajší a predpokladaný priebeh počasia, druhové spektrum, štádium a rozsah infekcií patogénov v jednotlivých poschodiach porastu), do úvahy prichádza vždy viacero (3–6) vhodných fungicídov. Potom je už len otázkou ekonomiky, vybrať podľa ceny, alebo aj iných faktorov...

Hlavným mottom správnej fungicídnej ochrany je pravidelné sledovanie porastu, s ohľadom na rastovú fázu, druhové spektrum a stupeň rozvoja chorôb v poraste. Len aktuálna situácia spolu s charakterom počasia a odrody určí, koľko fungicídnych ošetrení a v ktorých termínoch bude potrebných. Preto dopredu plánované stanovovanie „spôsobov“ alebo „technológií ochrany“ podľa počtu fungicídnych ošetrení je strieľanie do vetra. V jednom roku stačí jedno fungicídne ošetrenie, v druhom sú málo aj dva. A aký bude nasledujúci ročník? To nevie nikto!

 

Fuzarióza klasu - primárny cieľ T3 aplikácie