Chemap Agro s.r.o.

Vplyv burín na odčerpávanie živín z pôdy

03. 09. 2016 Doc. Dr. Ing. Ladislav Ducsay; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Plevele Zobrazeno 646x

Buriny patria medzi najnebezpečnejšie škodlivé činitele poľnohospodárskych plodín a spôsobujú značné škody. V priebehu vývoja náuky o burinách až po súčasnosť sa možno stretnúť s odlišnými definíciami pojmu „burina“. Pre podmienky nášho poľnohospodárstva sa vžilo nasledovné definovanie pojmu buriny: „V bežnej poľnohospodárskej praxi sa považujú za poľné buriny všetky druhy rastlín, ktoré rastú na poli medzi kultúrnymi rastlinami proti vôli pestovateľa a znižujú množstvo a kvalitu zberaných produktov“. Podľa definície Európskej spoločnosti pre výskum burín, je burina rastlina, ktorá prekáža cieľom človeka. Burinami sa teda môžu stať akékoľvek nekultúrne, ale aj kultúrne rastliny, ktoré spôsobujú zníženie celkových úrod poľnohospodárskych plodín.

Agronutrition

Pôsobenie burín

Najväčšie škody spôsobujú buriny tým, že odčerpávajú z pôdy veľké množstvo živín. Spotrebujú často dvakrát toľko živín ako pestované plodiny. Je potom samozrejmé, že pri hojnejšom zaburinení väčšiu časť živín odčerpá burina, plodiny iba živoria, a tak sú ich úrody podstatne nižšie.

Predpokladá sa, že 10 % strát poľnohospodárskej produkcie možno pripísať konkurenčným účinkom burín a to aj napriek intenzívnej kontrole burín vo väčšine poľnohospodárskych systémov. Je to spôsobené tým, že väčšina burín lepšie využíva pôdny priestor v porovnaní s kultúrnymi plodinami a ľahšie sa prispôsobujú nepriaznivým životným podmienkam. Buriny sú vo svojich nárokoch oveľa skromnejšie a súčasne odolnejšie proti nepriaznivým vplyvom prostredia. Dokážu z daných podmienok vyťažiť maximum na úkor pestovaných rastlín.

Na vyjadrenie konkurenčných vzťahov medzi burinami a plodinami sa používa tzv. plodinový ekvivalent t.j. pomer hmotnosti sušiny jednej rastliny burinového druhu ku hmotnosti sušiny jednej rastliny plodiny. Plodinový ekvivalent vyšší ako 1 znamená, koľkonásobne vyššia je hmotnosť suchej hmoty biomasy hodnoteného druhu buriny na jednotke plochy v porovnaní s hmotnosťou suchej hmoty biomasy hodnotenej kultúrnej plodiny a naopak.

Na základe plodinového bol odvodený tzv. živinový ekvivalent. Vyjadruje sa zloženým zlomkom, ktorý dáva do pomeru podiel odberu stanoveného prvku jednou rastlinou buriny a hmotnosti suchej hmoty jednej rastliny buriny ku podielu odberu prvku jednou rastlinou plodiny a hmotnosti suchej hmoty jednej rastliny plodiny. Buriny so živinovým ekvivalentom vyšším ako 1 majú vyššiu konkurenčnú schopnosť v odbere prvkov z pôdy než kultúrna rastlina a naopak.

Okrem živín čerpajú buriny z pôdy aj vodu. Na zaburinených pôdach býva menej vlahy než na pôdach nezaburinených. Schopnosťou mnohých burín je odčerpávať z pôdy viac vody ako kultúrne rastliny. Spotreba vody na 1 g sušiny nadzemnej a podzemnej fytomasy vytvorenej za určitú dobu je u burín podstatne vyššia ako u kultúrnych rastlín. Ovos hluchý napríklad spotrebuje dvakrát toľko vody ako pšenica. Táto skutočnosť nielenže spôsobuje zníženie úrody pestovaných plodín, ale zhoršuje aj kvalitu pôdy. Obsah pôdnej vody v orničnej vrstve s ohľadom na zaburinenosť uvádza tabuľka 1. Odčerpávanie pôdnej vody burinami ochudobňuje kultúrne rastliny aj o živiny. Keďže buriny majú mohutnejšiu koreňovú sústavu, osvojujú si živiny rýchlejšie a ľahšie ako kultúrne rastliny, čo sa prejaví aj znížením úrodnosti pestovaných rastlín.

Tab. 1: Obsah pôdnej vody (obj. %) v orničnej vrstve s ohľadom na zaburinenosť

Plodina

Bez burín

S burinami

Zemiaky

22,4

19,6

Bôb obyčajný

20,2

18,1

Hrach siaty

19,5

16,6

Kukurica siata na zrno

20,7

13,8

Na jednej strane je optimálna a dostatočná výživa kultúrnych rastlín významným prispievateľom dosahovania optimálnych úrod, avšak na druhej strane sa zlepšuje nárast fytomasy burín so súčasným zvyšovaním odberu makroelementov a mikroelementov. Obsah živín v nadzemných častiach niektorých druhov burín uvádza tabuľka 2.

Tab. 2: Obsah živín v nadzemných častiach niektorých druhov burín

Druh buriny

Obsah živín v sušine nadzemnej fytomasy burín (%)

N

P

K

Mrlík biely (Chenopodium album)

3,7

0,3

8,0

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

2,3

0,3

4,0

Mlieč roľný (Sonchus arvensis)

2,7

0,2

5,2

Podbeľ liečivý (Tussilago farfara)

2,5

0,2

4,6

Pichliač roľný (Cirsium arvense)

2,7

0,2

1,2

Niektoré štúdie ukazujú, že buriny môžu najmä v začiatočných rastových fázach oveľa intenzívnejšie odčerpávať a akumulovať živiny v porovnaní s kultúrnymi rastlinami, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť znížením dosiahnutých úrod pestovaných plodín. Dostať živiny čo najbližšie k rastlinám v skorých rastových fázach je jeden zo základných cieľov ako zvýšiť konkurenciu plodín vo vzťahu k burinám. Vhodný spôsob a čas umiestnenia hnojiva môže zvýšiť dostupnosť živín pre pestované plodiny a obmedziť ich príjem burinami.

Obsah minerálnych látok v rastlinách závisí od mnohých faktorov, v prvom rade od povahy pôdneho prostredia a biologických zvláštností rastlinného druhu. Buriny sú neoddeliteľnou súčasťou agrocenóz, kde veľmi intenzívne súťažia s kultúrnymi plodinami a to nielen o priestor, svetlo a vodu ale aj o makroelementy a mikroelementy. Konkurencie, schopnosť burín odčerpávať živiny veľmi významne závisí od druhu buriny a ich vývojového štádia, intenzity zaburinenosti, množstva prijateľných živín v pôde a agrotechnických postupov.

Niektoré druhy burín ako napríklad kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), hviezdica prostredná (Stellaria media), mrlík biely (Chenopodium album), púpava lekárska (Taraxacum officinale), žihľava dvojdomá (Urtica dioica) veľmi výrazne konkurujú jačmeňu tým, že významne odoberajú z pôdy zinok. Buriny mrlík biely (Chenopodium album) a žltnica máloúborová (Galinsoga parviflora) môžu akumulovať 4 až 5krát viac draslíka ako kukurica, zatiaľ čo pichliač roľný (Cirsium arvense), mrlík biely (Chenopodium album) a žltnica máloúborová (Galinsoga parviflora) akumulujú 10 až 12krát viac vápnika ako porast kukurice v ktorom buriny rástli. Priemerný obsah a odber medi, zinku, mangánu a železa kukuricou a burinami, ktoré rástli v kukurici a boli odoberané 2 týždne pred zberom kukurice uvádzajú tabuľky 3.

Tab. 3: Priemerný obsah medi, zinku, mangánu a železa v  nadzemnej časti a príjem medi, zinku, mangánu a železa nadzemnou fytomasou dominantných druhov burín a kukurice (priemer pri mechanickej a chemickej regulácii burín za obdobie 2008–2010) Glowacka (2012)

Druh

Obsah (mg/kg sušiny)

Odber (mg/ha)

Cu

Zn

Mn

Fe

Cu

Zn

Mn

Fe

Ježatka kuria (Echinochloa crus-galli)

10,4

24,1

88,4

10,1

880

207

6 490

9 340

Žltnica máloúborová (Galinsoga parviflora)

10,2

24,6

102,7

85,5

40

80

330

280

Mrlík biely (Chenopodium album)

8,4

24,2

102,5

57,9

160

470

2 030

1 150

Pichliač roľný (Cirsium arvense)

9,9

16,7

42,8

251,0

10

40

80

470

Horčiak štiavolistý (Persicaria lapathifolia)

9,7

26,1

58,7

58,9

30

40

90

90

Kukurica siata (Zea mays L.)

6,5

19,4

10,9

61,0

68 100

200 700

115 200

640 200

Buriny a hojenie

Výživa rastlín má veľký vplyv na rast a aj druhové spektrum rastlinných spoločenstiev. Buriny reagujú na hnojenie zvýšeným nárastom fytomasy, v mnohých prípadoch i rýchlejším rastom v porovnaní s pestovanými plodinami. Vplyv vysokej zásobenosti pôd základnými živinami (P, K, Mg a i.) a vysokých dávok dusíka bol zjavný viac menej v minulom storočí.

Po roku 1989 intenzita hnojenia predovšetkým fosforom a draslíkom významne poklesla a preto je možné pozorovať na nehnojených pozemkoch pokles úrod plodín, ale takisto zníženie produkcie hmoty burín a počet semien jednoročných burín a objemu vegetatívnych rozmnožovacích orgánov burín trvácich. Reprodukčná schopnosť burín sa znižuje. To však samozrejme neznamená, že zníženým hnojením obmedzíme výskyt burín. Na celkovú zaburinenosť to nemá významný vplyv vzhľadom na mohutnú zásobenosť pôd semenami burín.

Nedostatočné hnojenie priemyselnými hnojivami sa však okrem iného významne podieľa na vytvorení konkurenčne slabých porastov plodín. Preto sa prejavuje neskoré zaburinenie i pri obilninách, ktoré sú riedke, čo umožňuje vzchádzanie burín aj v druhej fáze vegetácie týchto plodín. Pôdy s nižšou zásobou prístupných živín v pôde veľmi často vykazujú rozmanitejšie druhové spektrum burín v pestovaných kultúrnych plodinách.

Obsah prístupných živín v pôde na úrovni dobrej zásoby, prispieva k vyrovnanému a rovnomernému rastu kultúrnych rastlín, čím sa zvyšuje konkurencie schopnosť porastov voči burinným druhom. Aplikácia dusíkatých priemyselných hnojív, rovnako ako čerstvý resp. kompostovaný hnoj, môžu mať vplyv na klíčenie burín a vzchádzanie burín. Súčasné minimálne využívanie hospodárskych hnojív, spôsobuje pokles biologickej aktivity pôdy, čím sa významne znižuje proces biologického rozkladu semien burín.

Mnohé buriny odčerpávajú značné množstvá dusíka, čo obmedzuje dostupnosť dusíka pre pestované plodiny. Buriny, nielen že znižujú množstvo prístupného dusíka pre pestované plodiny, ale mnohé druhy burín vykazujú bujný rast dôsledkom vysokého obsahu prístupného dusíka v pôde. Niektoré výskumy ukázali, že konkurenčné interakcie medzi plodinami a burinami závisia od dávky dusíka, termínu aplikácie hnojiva a spôsobu aplikácie hnojiva. Iné štúdie však uvádzajú, že dávka dusíka resp. spôsob aplikácie má len malý vplyv na kompetíciu v systéme plodina - burina. Zvýšené hnojenie dusíkom bude prospešné pre buriny, ktoré vykazujú buď fyziologickú toleranciu k zatieneniu napr. hviezdica prostredná (Stellaria media), alebo sú schopné rýchlo „vyliezť“ do priaznivejších svetelných podmienok (lipkavec obyčajný - Galium aparine).

Súhrn

Z hore uvedeného prehľadu vyplýva, že pestované plodiny a buriny majú v mnohých prípadoch veľmi rovnaké nároky na prístupné živiny v pôde. Buriny dokážu z pôdy odčerpávať značné množstvá makroelementov a mikroelementov. Samozrejme, väčšina odčerpaných živín burinami sa vráti do pôdy v podobe pozberových zvyškov, ale súčasne je potrebné si uvedomiť, že buriny potrebujú tie isté živiny a v tom istom čase ako kultúrne rastliny. Preto medzi oboma skupinami rastlín, ak sa nachádzajú súčasne na jednom mieste odohráva aj konkurenčný boj o prístupné živiny.

Tab. 4: Obsah živín v rastlinách kapusty repkovej pravej a peniažteka roľného v poraste kapusty repkovej pravej (odber november 2015)

Druh

Obsah živín v sušine (%)

N

P

K

Ca

Mg

S

Kapusta repková pravá (Brassica napus L.)

3,58

0,46

1,52

1,74

0,24

0,18

Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)

3,61

0,54

1,04

1,02

0,16

0,27

Související články

Nimbus® Gold - inovace v preemergentní herbicidní ochraně řepky ozimé

15. 06. 2017 Ing. Václav Nedvěd, Ph.D.; BASF Plevele Zobrazeno 145x

Postemergentní regulace plevelů v kukuřici: důvody a možnosti

26. 05. 2017 Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 412x

Čisté pole je vizitkou každého pěstitele

24. 05. 2017 Ing. Eva Kabylová; Syngenta Czech s.r.o. Plevele Zobrazeno 184x

Rychlejší než blesk

06. 05. 2017 Ing. Dušan Sem; Sumi Agro Czech, s.r.o. Plevele Zobrazeno 208x

Zkušenosti s regulací laskavců v bramborách

02. 05. 2017 Ing. Pavel Kasal, Ph.D.; Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s.r.o. Plevele Zobrazeno 470x

Další články v kategorii Plevele

detail