BASF
BASF
BASF

Chemap Agro s.r.o.

Šešulový škodcovia repky a ochrana proti nim

20. 05. 2011 Ing. Gerhard Herda, Ph.D., Ing. Roman Pavela, Ing. Jan Kazda, CSc. Škůdci Zobrazeno 9892x

Ochrana proti škodcom v tohtoročnej pestovateľskej sezóne opäť naberie na význame a to najmä v porastoch, ktoré boli siate na konci a po agrotechnickom termíne. Slabé a riedke porasty sa budeme snažiť všetkými dostupnými prostriedkami podporiť v raste, aby v čase vyšších cien poskytli solídnu úrodu. Rozhodnutie, či podnik vloží svoje prostriedky do účinnej ochrany urobí nakoniec v ideálnom prípade agronóm sám.

Varistar

 

Šešulový škodcovia

Každoročne sa šešulový škodcovia pripomínajú svojimi škodami vo väčšom alebo menšom merítku. Nedá sa exaktne povedať, že by boli na ústupe, čo ma na svedomí aj rozširovanie pestovateľských plôch repky.

Hlavný škodca na šešuliach je byľomor kelový (Dasineura napi, Loew), ktorý v roku 2003 spôsoboval na slabých porastoch totálne škody. V tomto roku by sa mohla situácia na významnom percente plôch repky v ČR opakovať. Preto je potrebné sledovať výskyt populácie byľomora a cielene proti nemu najmä v slabších porastoch zasiahnuť.

Krytonos šešulový (Ceutorhynchus assimilis, Paykull) nespôsobuje v posledných rokoch vyššie škody na repke a celá ochrana sa zameriava na ochranu proti byľomorovi.

 

Byľomor kelový

Byľomor kelový je komárik o veľkosti 1,5–2,0 mm, ktorý nalietava do porastov repky z minuloročných repkových polí. Autori udávajú vzdialenosť, ktorú je byľomor schopný prekonať cca 500 m. Veľkú úlohu vo výskyte byľomora má aj vietor, ktorý napomáha k jeho rozširovaniu. U tohto škodcu sa dá hovoriť o výraznom okrajovom efekte. V literatúre sa dá zistiť schopnosť preniknutia tohto hmyzu cca 50 m do porastu. Druhá generácia je schopná prenikať hlbšie, prípadne sa presúva na plochy s jarnou repkou v okolí.

Imága prvej generácie sa začínajú vyskytovať v poraste na prelome apríla a mája. S vrcholom aktivity imág počas dňa medzi 11. až 15. hodinou (graf 1). Insekticídny zásah sa dá zefektívniť práve smerovaním chemickej ochrany do tohto času. Z výsledkov nášho monitoringu vyplýva, že sa byľomor vyskytuje v menších množstvách vo vegetácii už skôr. Tento výskyt však nie je škodlivý a potláčame ho ošetrením proti blyskáčikom. Po vyletení imág z kukiel dochádza k oplodneniu samičiek a tie vyhľadávajú šešule do ktorých neskôr kladú vajíčka. Samička je schopná klásť vajíčka do malých nepoškodených šešuli o veľkosti cca 3cm. Keď sú šešule väčšie je veľmi pravdepodobné, že vyhľadáva mechanicky poškodené šešule. Tieto poškodenia môžu byť spôsobené vetrom, iným hmyzom, prejazdom techniky atď.

Graf 1: Percentuálne rozdelenie náletu imág byľomora do repky počas dňa
Graf 1: Percentuálne rozdelenie náletu imág byľomora do repky počas dňa
 

 

Imága byľomora sa dožívajú v priemere 3–4 dní. V laboratórnom pokuse sa vyskytli jedinci, ktorý sa dožili až 9 dní. Poškodené šešule larvičkami byľomora postupne žltnú, puchnú, skrúcajú sa a nakoniec praskajú (obr. 1). Prvotné príznaky poškodenia byľomorom sa dajú zameniť s príznakmi napadnutia šešule peronosporou kapustovou. Len žlté špičky šešulí nebývajú spravidla v dôsledku poškodenia byľomorom. Odstupom času, spravidla po vypadnutí larvičiek zo šešule, dochádza k predčasnému dozrievaniu a vypadávaniu zrniek zo šešulí. Väčšina larvičiek, ktoré vypadnú zo šešule na zem sa v hĺbke do 5 cm kuklia. Pri teplotách pôdy pod 7 oC ich vývoj neprebieha. Výlet druhej generácie nasleduje v závislosti od počasia v rozpätí 5–20 dní. Vývoj jednej generácie trvá maximálne 3–4 týždne.

Determinácia larvičiek byľomora je jednoduchá a spočíva v otvorení napadnutých šešuli v ktorých nájdeme biele až žltkasté sfarbené beznohé, bezhlavé larvičky, ktoré v ich vnútri nenechávajú žiadne exkrementy.

Poškodené šešule po krytonosovi bývajú spravidla zdurené a v čase dozrievania je možné vidieť výlezový otvor po larvičke. Škodlivosť krytonosa je nízka nakoľko bývajú poškodené 2–3 semená v celej šešuli. Zvýšená škodlivosť sa dá očakávať len pri vlhkom ráze počasia, kedy sú takto poškodené šešule infikované hubovými chorobami. V našich pokusoch sme zaznamenali behom dvoch rokov maximálne napadnutie šešulí krytonosom na úrovní 6,6 % a je potreba zdôrazniť, že toto napadnutie znamenalo výskyt 1 až 2 dvoch larvičiek v šešuli.

 

 Obr. 1: Rôzne stupne poškodenia šešulí byľomorom
Obr. 1: Rôzne stupne poškodenia šešulí byľomorom
 
Obr. 2: Krytonos šešulový
Obr. 2: Krytonos šešulový
 
Obr. 3: Výlezový otvor po larvičke krytonosa
Obr. 3: Výlezový otvor po larvičke krytonosa
 

Ochrana

Základná ochrana je ochrana nepriama. Tá spočíva pokiaľ možno v správnej voľbe osevného postupu, likvidácii kapustovitých burín, výberu rozlohou väčšieho honu (minimalizovanie okrajového efektu), orba (hlbšie zapracovanie kukiel byľomora dramaticky znižuje ich schopnosť výletu) a používanie prípravkov šetrných k prirodzeným nepriateľom. Jedným z preventívnych zásahov sú stimulátory rastu na báze nitrofenolátov, ktoré okrem iného spevňujú steny šešuli a tým sťažujú kladenie vajíčok byľomorom. Z doterajších výsledkov vyplýva, že po ošetrení sa v stenách šešúl zvyšuje obsah lignínu a celuózy. Tento je potvrdený laboratórnym rozborom.

Chemická ochrana je obmedzená krátkou generačnou dobou byľomora, jeho skoro nepretržitým výskytom v poraste od rozkvitnutia repky, problematickým vstupom do zapojeného porastu aplikačnou technikou. Spravidla stačí jeden insekticídny zásah v čase kvitnutia repky. Na výber je v súčasnosti dostatočné spektrum účinných látok. Ochranu je potreba robiť na základe monitoringu a to v duchu integrovanej ochrany rastlín. Kritické číslo je 1 imágo byľomora na 4 rastliny.

Pri voľbe a aplikácii prípravkov (tab.1, 2) nezabúdame na ochranu včiel. Takisto striedame skupiny účinných látok a nepoužívame prípravky s tým istým typom účinnej látky viac ako 2× za sezónu - prevencia vzniku rezistencie u iných škodcov repky. V tomto prípade je optimálne pozorne sledovať etiketu prípravku. Je potrebné myslieť na to, že v čase aplikácie insekticídov na byľomora máme v poraste repky ako larvičky, tak imága blyskáčika a dochádza k selekcií v rámci jeho populácie a k riziku vzniku alebo posilneniu rezistencie k celej skupine účinných látok.

 

Tab. 1: Registrované prípravky v ČR - bejlomorka kapustová a krytonosec šešulový
Prípravok
Dávka na ha
Pozn.
Alfametrin
0,1 l
pouze řepka ozimá
Biscaya 240 OD
0,3 l
max. 2x
Calypso 480 SC
0,15–0,2
max. 2x
Decis Mega
0,125–0,15 l
max. 1x
Fury 10 EW
0,1–0,15 l
-
Karate Zeon 5 CS
0,15 l/ha
-
Mospilan 20 SP
0,15–0,18 kg
max. 1x
Nexide
0,08 l
max. 2x
Rapid
0,08 l
max. 2x
Vaztak 10 EC
0,1 l
pouze řepka ozimá
Tab. 2: Registrované prípravky v SR - byľomor kelový a krytonos šešuľový
Prípravok
Dávka na ha
Biscaya 240 OD
0,3 l
Decis EW 50
0,15 l
Decis Protech
0,5 l
Delta EW 50
0,15 l
Fury 10 EW
0,1–0,15 l
Karate Zeon 5CS
0,15 l
Mospilan 20 SP
0,15 kg
Proteus 110 OD
0,5–0,7 l
Rapid
0,08 l

Monitoring a predpoveď náletu byľomora

Byľomor sa vo vyššej miere vyskytuje v porastoch repky spravidla už v čase tesne pred začiatkom kvetu v závislosti od priebehu počasia v predchádzajúcom období. Slabý nálet prvých jedincov byľomora je postrehnuteľný už v čase predlžujúceho rastu repky. Vrchol náletu však zachytíme od cca 3. týždňa v apríly do polovice mája. Monitorovať prezenciu byľomora je optimálne s Morickeho miskami umiestnenými na zemi. Experimentálne sme sledovali odchyt jednotlivých škodcov v poraste repky. Jeho výsledky sú v tab. 3. Aj v prípade nízkeho výskytu byľomora máme prehľad o jeho nálete a na základe toho vieme odhadnúť, či nám repkové pole môže ohroziť jeho prvá generácia. Pri miskách „rastúcich s porastom“ máme prehľad o nálete samičiek do zóny šešúľ v čase kladenia.

 

Tab. 3: Porovnanie rôznych spôsobov monitoringu repkových škodcov na misku za tri dni (ks)
Škodca
Umiestnenie Mörickeho misiek
zem
výška
Byľomor kelový
18,9
3,6
Krytonos repkový
1,8
1,5
Krytonos štvorzubý
0,2
0,1
Blyskáčik repkový
4,4
16,3
Skočky
19,9
4,6
Krytonos šešulový
2,2
51

Podľa dostupných literárnych prameňov je zrejmé, že rozširovaniu byľomora v poraste repky pomáhajú aj iné druhy hmyzu mimo krytonosa šešulového a to z rodov LygusPhyllotreta, prípadne mechanické poškodenia prejazdom techniky a i.

Hlavný vplyv na poškodenie porastu repky byľomorom bude mať na konkrétnom hone predplodina, použitá agrotechnika, výživový stav porastu, choroby a škodcovia, použitie a hlavne časovanie ochranného zásahu v poraste repky. Jedným z nemenej významných abiotických faktorov bude zrážková činnosť (vlhkosť) a teplota.

V sezóne roku 2009 bolo maximálne napadnutie šešuli byľomorom a to na hranici 61 %. Toto napadnutie súvisí aj s rekordným náletom imág byľomora za niekoľko rokov jeho monitoringu (graf 2). V sezóne roku 2010 sa nepodarilo kvôli suchu na jeseň udržať porasty repky.

 

Graf 2: Priemerný počet odchytených imág a priemerné poškodenie šešúľ (2005–2009), v roku 2005 nebolo hodnetené % napadnutia šešuľ byľomorom
 Graf 2: Priemerný počet odchytených imág a priemerné poškodenie šešúľ (2005–2009), v roku 2005 nebolo hodnetené % napadnutia šešuľ byľomorom
 

Záverom

Byľomor kelový je škodca, ktorý je schopný na slabých, stresovaných porastoch repky v čase optimálnych podmienok spôsobiť škody až na hranici 61 %. Z niekoľkoročných výsledkov vyplýva, že zvýšenú pozornosť si zaslúžia porasty, ktoré sú stresované nejakým faktorom (výživa, kondičný stav, poškodenie stonkovými krytonosmi, prípadne blyskáčikom).

Na lokalitách, kde byľomor spôsoboval škody, odporúčame urobiť hlbokú orbu a kvalitnú prípravu pôdy pred siatím. Týmto opatrením znížime nielen tlak byľomora, ale aj infekčný tlak chorôb. Cielenú ochranu by mal predchádzať monitoring byľomora.

Dôležité je zároveň rastové štádium repky v čase najväčšieho výskytu byľomora v poraste. Z pohľadu škodcu bude pre dosiahnutie najväčšej škodlivosti podstatné, aby výlet majoritnej časti populácie prebehla v čase, keď má repka šešule o veľkosti 10–30 mm, čo je v čase krátko pred plným kvetom repky až do štádia tesne pred koncom kvetu.

 

Táto práca bola podporená grantom NAZV-QG 50107: Možnosti snížení pesticidů v ochraně rostlin.

 

Ing. Gerhard Herda, Ph.D.; SPZO Praha
Ing. Roman Pavela; Výkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně
Ing. Jan Kazda, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze

 Další informace naleznete v časopise Agromanuál 5/2011.

Související články

Biologická ochrana proti třásněnkám ve skleníku

04. 03. 2024 Ing. Václav Psota, Ph.D.; Farma Bezdínek s.r.o. Škůdci Zobrazeno 434x

Užitečné organizmy (50): Mšicomaři (V)

19. 02. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 433x

Užitečné organizmy (49): Mšicomaři (IV)

29. 01. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 404x

Uplatňování systému integrované ochrany rostlin v souvislosti se změnou legislativy (53): Regulace reziduí pesticidů v zelenině a v ovoci VII. - Rezidua insekticidů v brukvovité zelenině

22. 01. 2024 Ing. Tereza Horská, Ph.D., Prof. Ing. RNDr. František Kocourek, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 607x

Nálety mšic do sacích pastí Johnson-Taylor v roce 2023

18. 01. 2024 Ing. David Fryč; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, Opava Škůdci Zobrazeno 388x

Další články v kategorii Škůdci

detail