Prihnojiť repku na jeseň?

01. 10. 2016 Ing. Juraj Béreš, Ing. David Bečka, Ph.D., Prof. Ing. Jan Vašák, CSc., Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 5552x

Položená otázka prihnojenia na jeseň je stručná a jasná. Odpoveď na ňu ale nie je vo všetkých prípadoch rovnaká. Posledné tri teplé zimy značne zasahujú do veľkej časti doterajších poznatkov o biológii repky. Konkrétne o jej schopnosti rásť a prijímať živiny i pri nižších teplotách pôdy. Snahou článku je priblížiť danú problematiku tak, aby sa agronóm/pestovateľ vedel správne rozhodnúť a pripraviť repku na prezimovanie.

Dynamika obsahu živín v rastline

Dynamiku rastu nadzemnej biomasy a koreňov počas celej vegetácie repky sme uvádzali už v predošlých článkoch. Podstatou je, že počas zimy sa rast nadzemnej biomasy zastaví (ustáli), ale korene rastú takmer celé obdobie. U dynamiky obsahu živín v rastline repky nie je k dispozícii univerzálny graf, z ktorého sa dá čerpať. Nápomocné sú poznatky zo staršej literatúry, alebo aktuálne rozbory z pokusného roku 2014/15.

Najdôležitejšiu úlohu vo výžive zohráva dusík. Ako je uvedené v grafe 1, dusík v nadzemnej biomase dosiahne na jeseň svoje maximum. Následne sa jeho obsah znižuje a neskôr stagnuje až do obnovy vegetácie. Repka do konca jesenného obdobia využije nadzemnou biomasou približne 40–60 kg N/ha.

U draslíka je to podobné, ale ten má svoje maximum posunuté do neskoršej fázy na jeseň. Draslík má veľmi dôležitú úlohu v prezimovaní repky.

Netreba zabúdať na vápnik - fyziologický význam vápniku v rastlinných pletivách spočíva predovšetkým v stabilizácii bunkových stien a membrán (mladé rastlinky). Jeho obsah v nadzemnej biomase sa významne zvyšuje pred kvitnutím (graf 1).

Naopak pomerne stabilné hodnoty vykazuje obsah P, Mg a S v nadzemnej biomase. Nejde o snahu znižovať význam týchto živín, ale naopak pripomenúť ich nezastupiteľnú úlohu vo výžive repky.

Novinkou v doterajších pokusoch je dynamika obsahu živín v koreňoch repky. Keďže tvrdíme, že cez zimu rastú hlavne korene - je potreba ukázať či sa v nich skutočne mení aj obsah živín.

Dusík v koreňoch dosiahne taktiež na jeseň svoje maximum a následne spadne. To však trvá len do začiatku novembra, dusík sa začne v koreňoch postupne kumulovať (graf 2). Repka vloží do koreňov počas jesene a zimy približne 10–30 kg N/ha. Celkovo repka odčerpá do nástupu jari 50–90 kg N/ha. V posledných teplých zimách nie sú výnimkou ani hodnoty blížiace sa 100 kg N/ha. Významnú úlohu na rast koreňovej sústavy má taktiež P, Ca a K (dostupné v bežnej literatúre).

V neposlednej rade je potreba pripomenúť aj význam bóru na jeseň. Pri nedostatku bóru v koreňoch je narušený transport asimilátov medzi orgánmi, ktoré asimiláty ukladajú a spotrebúvajú. Bór je v koreňoch hlavným prvkom fytohormonálneho riadenia v rastline. Aby sa dosiahol efektívny príjem rastlinou, odporúča sa vykonávať postrek bórom buď pred dažďom, alebo s dostatočným množstvom vody.

Graf 1: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah živín v % (rok 2014/15)

Graf 2: Rozbor koreňov - obsah živín v % (rok 2014/15)

Ako prihnojiť repku

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je vhodné do pestovateľskej technológie zaradiť prihnojenie repky na konci októbra až začiatkom novembra (s rešpektovaním nitrátovej smernice, direktívy). V Českej republike nitrátová smernica dovoľuje hnojiť na jeseň max. 60 kg N/ha v dusíkatých minerálnych hnojivách - 1. aplikačné pásmo do 31.10. (podrobnejšie na: www.nitrat.cz). Na Slovensku je max. povolená dávka 40 kg N/ha v minerálnych hnojivách - aplikačné pásmo A a B do 20. 10. - neadekvátne nastavená hranica zákazu.

V prvom rade je potrebné zhodnotiť stav porastu. Ak je porast repky v polovici októbra slabý a v pôde je nízky N_min - je potrebné repku prihnojiť. Prihnojenie v dávke 40–60 kg N/ha príjme repka bez problémov ešte pred nástupom zimy (podporujeme hlavne korene). Ak je repka na jeseň mohutná a v pôde je obsah N_min do 20 mg/kg - nie je treba sa obávať prihnojenia. Na silnej repke sa časom prejavia nedostatky (hlavne dusíka, ale i ďalších živín). Dusík si v pôde počká na následný príjem rastlinou. Obavy z nadmerného kumulovania nitrátovej formy dusíka a následného poškodenia mrazom sú taktiež neadekvátne.

Prihnojenie repky na jeseň ale nemusí vychádzať v lokalitách, kde sa pravidelne hnojí maštaľným hnojom (v dávke aspoň 30 t/ha). Taktiež tam kde sa pravidelne aplikujú vyššie dávky NPK pred sejbou so zapravením. V každom prípade od neskorého prihnojenia repky na jeseň môžeme očakávať zlepšenie koreňového systému počas zimy, a tým ochranu voči suchu na jar.

Koncom októbra aplikované 40 kg N na hektár (9. 12. 2015)

Prejavujúce sa nedostatky živín na listoch repky - nehnojená kontrola (9. 12. 2015)

Výsledky s dávkami hnojiva

V trojročných maloparcelkových pokusoch sme skúšali rôzne dávky hnojiva s pomaly pôsobiacim dusíkom - Urea^stabil. Hnojivo aplikované v dávkach 0, 40, 80 a 120 kg N/ha a termín - pravidelne koniec októbra. Z rozboru rastlín v grafe 3 je pozorovateľný pozitívny vplyv dávky 40 kg N/ha na zvýšenie obsahu dusíka v nadzemnej biomase. Tento pozitívny vplyv sa prejavil aj vo výnose (úrode) semien uvedené v tabuľke 1. Dávka 120 kg N/ha je v praxi zatiaľ neaplikovateľná. Aj napriek navýšeniu výnosu (úrody) semien v priemere o 17 % je táto dávka nerentabilná.

Tab. 1: Výnos (úroda) semien po jesennom hnojení v % (zber 2014, 2015, 2016)

Graf 3: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah dusíka po jesennom hnojení v % (rok 2014/15)

Vplyv jesenného prihnojenia sme sledovali i na termináloch repky (14. 6. 2016)

Prihnojenie repky na jeseň si pochvaluje i agronóm Ing. Tomáš Voršilka na Plzeňsku

Výsledky s druhy hnojív

V pokusoch sme taktiež tri roky skúšali vhodnosť rôznych hnojív k jesennému prihnojeniu repky. Skúšame jak bežné hnojivá LAV, DAM, Močovina, NPK, tak aj hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom Ensin, Sulfammo a Urea^stabil. Posledný rok pokusu aj hnojivo SAM, všetky hnojivá v dávke 40 kg N/ha (tab. 2). V priemere pokusných rokov nám výnosovo najlepšie vychádzali hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom Urea^stabil - 11% a hnojivo Ensin - 7% navýšenie výnosu (úrody) oproti kontrole. Z dvojročných výsledkov príjemne prekvapilo hnojivo NPK, aplikované koncom októbra na povrch pôdy - 11% navýšenie výnosu (úrody). Veľmi dobre nám vychádza aj klasická močovina (okrem posledného pokusného roku), samozrejme v prípade očakávaných zrážok. Na druhú stranu - hnojivo LAV nám v priemere troch rokov prepadlo - len 3% navýšenie výnosu.

Pokiaľ je sucho, je vhodné použiť roztok močoviny už na jeseň - veľmi rýchly a dostupný amidický dusík (rastlina ho príjme do 60 minút). Príklad použitia - vlastná príprava roztoku: 10 kg močoviny do 200 l vody je 2,5 % roztok. Do repky je možné použiť na jeseň až 8% roztok močoviny t.j. 32 kg močoviny na 200 l vody (od fázy 5 listov).

Vzhľadom k vyšším nárokom repky na síru je dôležité v lokalitách s jej nedostatkom aplikovať hnojivo so sírou už na jeseň Ensin, Sulfammo resp. SAM.

Tab. 2: Výnos (úroda) semien po jesennom hnojení v % (zber 2014, 2015, 2016)

Roztok močoviny je účinným riešením v období sucha

Záver a odporúčanie pre prax

• Posledné teplé zimy repke pomáhajú - treba pracovať s počasím, reagovať pružne.
• Vhodným termínom k prihnojeniu na jeseň je koniec októbra až začiatok novembra.
• V pokusoch a v praxi nám vychádza ako dostačujúca dávka 40–60 kg N/ha.
• Jesenné prihnojenie je účinné hlavne v podnikoch bez živočíšnej výroby.

Prihnojiť repku na jeseň?