Chemap Agro s.r.o.

Prihnojiť repku na jeseň?

01. 10. 2016 Ing. Juraj Béreš, Ing. David Bečka, Ph.D., Prof. Ing. Jan Vašák, CSc., Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 1164x

Položená otázka prihnojenia na jeseň je stručná a jasná. Odpoveď na ňu ale nie je vo všetkých prípadoch rovnaká. Posledné tri teplé zimy značne zasahujú do veľkej časti doterajších poznatkov o biológii repky. Konkrétne o jej schopnosti rásť a prijímať živiny i pri nižších teplotách pôdy. Snahou článku je priblížiť danú problematiku tak, aby sa agronóm/pestovateľ vedel správne rozhodnúť a pripraviť repku na prezimovanie.

Agronutrition

Dynamika obsahu živín v rastline

Dynamiku rastu nadzemnej biomasy a koreňov počas celej vegetácie repky sme uvádzali už v predošlých článkoch. Podstatou je, že počas zimy sa rast nadzemnej biomasy zastaví (ustáli), ale korene rastú takmer celé obdobie. U dynamiky obsahu živín v rastline repky nie je k dispozícii univerzálny graf, z ktorého sa dá čerpať. Nápomocné sú poznatky zo staršej literatúry, alebo aktuálne rozbory z pokusného roku 2014/15.

Najdôležitejšiu úlohu vo výžive zohráva dusík. Ako je uvedené v grafe 1, dusík v nadzemnej biomase dosiahne na jeseň svoje maximum. Následne sa jeho obsah znižuje a neskôr stagnuje až do obnovy vegetácie. Repka do konca jesenného obdobia využije nadzemnou biomasou približne 40–60 kg N/ha.

draslíka je to podobné, ale ten má svoje maximum posunuté do neskoršej fázy na jeseň. Draslík má veľmi dôležitú úlohu v prezimovaní repky.

Netreba zabúdať na vápnik - fyziologický význam vápniku v rastlinných pletivách spočíva predovšetkým v stabilizácii bunkových stien a membrán (mladé rastlinky). Jeho obsah v nadzemnej biomase sa významne zvyšuje pred kvitnutím (graf 1).

Naopak pomerne stabilné hodnoty vykazuje obsah P, Mg a S v nadzemnej biomase. Nejde o snahu znižovať význam týchto živín, ale naopak pripomenúť ich nezastupiteľnú úlohu vo výžive repky.

Novinkou v doterajších pokusoch je dynamika obsahu živín v koreňoch repky. Keďže tvrdíme, že cez zimu rastú hlavne korene - je potreba ukázať či sa v nich skutočne mení aj obsah živín.

Dusík v koreňoch dosiahne taktiež na jeseň svoje maximum a následne spadne. To však trvá len do začiatku novembra, dusík sa začne v koreňoch postupne kumulovať (graf 2). Repka vloží do koreňov počas jesene a zimy približne 10–30 kg N/ha. Celkovo repka odčerpá do nástupu jari 50–90 kg N/ha. V posledných teplých zimách nie sú výnimkou ani hodnoty blížiace sa 100 kg N/ha. Významnú úlohu na rast koreňovej sústavy má taktiež P, Ca a K (dostupné v bežnej literatúre).

V neposlednej rade je potreba pripomenúť aj význam bóru na jeseň. Pri nedostatku bóru v koreňoch je narušený transport asimilátov medzi orgánmi, ktoré asimiláty ukladajú a spotrebúvajú. Bór je v koreňoch hlavným prvkom fytohormonálneho riadenia v rastline. Aby sa dosiahol efektívny príjem rastlinou, odporúča sa vykonávať postrek bórom buď pred dažďom, alebo s dostatočným množstvom vody.

Graf 1: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah živín v % (rok 2014/15)
Graf 1: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah živín v % (rok 2014/15)

Graf 2: Rozbor koreňov - obsah živín v % (rok 2014/15)
Graf 2: Rozbor koreňov - obsah živín v % (rok 2014/15)

Ako prihnojiť repku

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je vhodné do pestovateľskej technológie zaradiť prihnojenie repky na konci októbra až začiatkom novembra (s rešpektovaním nitrátovej smernice, direktívy). V Českej republike nitrátová smernica dovoľuje hnojiť na jeseň max. 60 kg N/ha v dusíkatých minerálnych hnojivách - 1. aplikačné pásmo do 31.10. (podrobnejšie na: www.nitrat.cz). Na Slovensku je max. povolená dávka 40 kg N/ha v minerálnych hnojivách - aplikačné pásmo A a B do 20. 10. - neadekvátne nastavená hranica zákazu.

V prvom rade je potrebné zhodnotiť stav porastu. Ak je porast repky v polovici októbra slabý a v pôde je nízky Nmin - je potrebné repku prihnojiť. Prihnojenie v dávke 40–60 kg N/ha príjme repka bez problémov ešte pred nástupom zimy (podporujeme hlavne korene). Ak je repka na jeseň mohutná a v pôde je obsah Nmin do 20 mg/kg - nie je treba sa obávať prihnojenia. Na silnej repke sa časom prejavia nedostatky (hlavne dusíka, ale i ďalších živín). Dusík si v pôde počká na následný príjem rastlinou. Obavy z nadmerného kumulovania nitrátovej formy dusíka a následného poškodenia mrazom sú taktiež neadekvátne.

Prihnojenie repky na jeseň ale nemusí vychádzať v lokalitách, kde sa pravidelne hnojí maštaľným hnojom (v dávke aspoň 30 t/ha). Taktiež tam kde sa pravidelne aplikujú vyššie dávky NPK pred sejbou so zapravením. V každom prípade od neskorého prihnojenia repky na jeseň môžeme očakávať zlepšenie koreňového systému počas zimy, a tým ochranu voči suchu na jar.

Koncom októbra aplikované 40 kg N na hektár (9. 12. 2015)
Koncom októbra aplikované 40 kg N na hektár (9. 12. 2015)

Prejavujúce sa nedostatky živín na listoch repky - nehnojená kontrola (9. 12. 2015)
Prejavujúce sa nedostatky živín na listoch repky - nehnojená kontrola (9. 12. 2015)

Výsledky s dávkami hnojiva

V trojročných maloparcelkových pokusoch sme skúšali rôzne dávky hnojiva s pomaly pôsobiacim dusíkom - Ureastabil. Hnojivo aplikované v dávkach 0, 40, 80 a 120 kg N/ha a termín - pravidelne koniec októbra. Z rozboru rastlín v grafe 3 je pozorovateľný pozitívny vplyv dávky 40 kg N/ha na zvýšenie obsahu dusíka v nadzemnej biomase. Tento pozitívny vplyv sa prejavil aj vo výnose (úrode) semien uvedené v tabuľke 1. Dávka 120 kg N/ha je v praxi zatiaľ neaplikovateľná. Aj napriek navýšeniu výnosu (úrody) semien v priemere o 17 % je táto dávka nerentabilná.

Tab. 1: Výnos (úroda) semien po jesennom hnojení v % (zber 2014, 2015, 2016)

Dávka N hnojiva na jeseň

Výnos (úroda) semien v %

2014

100 % = 5,41 t/ha

2015

100 % = 5,79 t/ha

2016

100 = 5,18 t/ha

Priemer v %

0 kg N/ha

100

100

100

100

40 kg N/ha

110

113

109

111

80 kg N/ha

110

108

105

108

120 kg N/ha

117

116

117

117

Graf 3: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah dusíka po jesennom hnojení v % (rok 2014/15)
Graf 3: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah dusíka po jesennom hnojení v % (rok 2014/15)

Vplyv jesenného prihnojenia sme sledovali i na termináloch repky (14. 6. 2016)
Vplyv jesenného prihnojenia sme sledovali i na termináloch repky (14. 6. 2016)

Prihnojenie repky na jeseň si pochvaluje i agronóm Ing. Tomáš Voršilka na Plzeňsku
Prihnojenie repky na jeseň si pochvaluje i agronóm Ing. Tomáš Voršilka na Plzeňsku

Výsledky s druhy hnojív

V pokusoch sme taktiež tri roky skúšali vhodnosť rôznych hnojív k jesennému prihnojeniu repky. Skúšame jak bežné hnojivá LAV, DAM, Močovina, NPK, tak aj hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom Ensin, Sulfammo a Ureastabil. Posledný rok pokusu aj hnojivo SAM, všetky hnojivá v dávke 40 kg N/ha (tab. 2). V priemere pokusných rokov nám výnosovo najlepšie vychádzali hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom Ureastabil - 11% a hnojivo Ensin - 7% navýšenie výnosu (úrody) oproti kontrole. Z dvojročných výsledkov príjemne prekvapilo hnojivo NPK, aplikované koncom októbra na povrch pôdy - 11% navýšenie výnosu (úrody). Veľmi dobre nám vychádza aj klasická močovina (okrem posledného pokusného roku), samozrejme v prípade očakávaných zrážok. Na druhú stranu - hnojivo LAV nám v priemere troch rokov prepadlo - len 3% navýšenie výnosu.

Pokiaľ je sucho, je vhodné použiť roztok močoviny už na jeseň - veľmi rýchly a dostupný amidický dusík (rastlina ho príjme do 60 minút). Príklad použitia - vlastná príprava roztoku: 10 kg močoviny do 200 l vody je 2,5 % roztok. Do repky je možné použiť na jeseň až 8% roztok močoviny t.j. 32 kg močoviny na 200 l vody (od fázy 5 listov).

Vzhľadom k vyšším nárokom repky na síru je dôležité v lokalitách s jej nedostatkom aplikovať hnojivo so sírou už na jeseň Ensin, Sulfammo resp. SAM.

Tab. 2: Výnos (úroda) semien po jesennom hnojení v % (zber 2014, 2015, 2016)

Hnojivo v dávke 40 kg N/ha

Výnos (úroda) semien v %

2014

100 % = 5,41 t/ha

2015

100 % = 5,79 t/ha

2016

100 = 5,18 t/ha

Priemer v %

kontrola

100

100

100

100

LAV

100

102

107

103

Sulfammo

104

104

107

105

Ensin

110

105

106

107

DAM

103

107

112

107

Močovina

107

111

102

107

SAM

x

x

109

109

NPK

x

108

115

112

Roztok močoviny je účinným riešením v období sucha
Roztok močoviny je účinným riešením v období sucha

Záver a odporúčanie pre prax

  • Posledné teplé zimy repke pomáhajú - treba pracovať s počasím, reagovať pružne.
  • Vhodným termínom k prihnojeniu na jeseň je koniec októbra až začiatok novembra.
  • V pokusoch a v praxi nám vychádza ako dostačujúca dávka 40–60 kg N/ha.
  • Jesenné prihnojenie je účinné hlavne v podnikoch bez živočíšnej výroby.

 

Graf 1: Rozbor nadzemnej biomasy - obsah živín v % (rok 2014/15)

Prihnojiť repku na jeseň?

Vplyv jesenného prihnojenia sme sledovali i na termináloch repky (14. 6. 2016)
Prihnojenie repky na jeseň si pochvaluje i agronóm Ing. Tomáš Voršilka na Plzeňsku
Roztok močoviny je účinným riešením v období sucha
Koncom októbra aplikované 40 kg N na hektár (9. 12. 2015)
Prejavujúce sa nedostatky živín na listoch repky - nehnojená kontrola (9. 12. 2015)

Související články

Foliární aplikace síry a její vliv na výnos a kvalitu zrna

22. 06. 2017 Ing. Ladislav Černý, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 262x

Využití přírodních způsobů pro intenzivní pěstování kukuřice

03. 05. 2017 Ing. Jaroslav Tomášek, Ph.D., Ing. Pavel Cihlář, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 491x

Hnojení pšenice ozimé na jaře

24. 04. 2017 Doc. Ing. Pavel Ryant, PhD., Ing. Jiří Antošovský, Doc. Ing. Petr Škarpa, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Hnojení Zobrazeno 1046x

Regenerační hnojení s Ureastabil

13. 04. 2017 Ing. Jaroslav Mráz; AGRA GROUP a.s. Hnojení Zobrazeno 334x

Jarní stimulace výnosového potenciálu pomocí listové výživy

27. 03. 2017 Ing. Jan Grznár; Timac Agro Czech Hnojení Zobrazeno 410x

Další články v kategorii Hnojení

detail