Invázne a expanzívne druhy v podmienkach Slovenska (6): Iva a konopa

10. 12. 2019 Ing. Peter Mižík; Agrofert, o.z. Plevele Zobrazeno 3262x

Jednoročná, mohutná rastlina zavlečená na naše územie zo Severnej Ameriky, vysoká 30–300 cm. Stonka je priama, na obryse okrúhla, holá alebo niekedy chlpatá.

Iva voškovníková (pouva řepňolistá, Iva xanthifolia)

Jednoročná, mohutná rastlina zavlečená na naše územie zo Severnej Ameriky, vysoká 30–300 cm. Stonka je priama, na obryse okrúhla, holá alebo niekedy chlpatá. Klíčne listy sú 3–6 × 2–4 mm veľké, oválne. Hypokotyl je zelenofialový, mierne chlpatý. Pravé listy sú protistojné, s dlhými stopkami, v obryse vajcovité až obrátene trojuholníkovité, na okrajoch hrubo pílkovité. Povrch listu je drsný, rub chlpatý. Koreň je kolovitý. Jednodomé rastliny, kvety sú drobné, usporiadané do úborov rastúcich vo vrcholových alebo pazušných klasoch alebo metlinách, zelenožltej farby, sediace alebo nanajvýš krátkostopkaté. Úbory 2–4 mm v priemere. Zákrov je pologuľovitý tvorený desiatimi zákrovnými listeňami. Okrajové kvety sú piestikové, uložené po 5 a majú redukované okvetie. Vnútorných kvetov je po 8–20, produkujúcich peľ. Kvitne v júli až októbri. Plodom je tmavohnedá nažka, asi 3 mm dlhá. Na rastline dozrieva 10 000–80 000 nažiek. Klíči hypogeicky. Klíčne listy sú okrúhle alebo mierne elipsovité, 3–5 mm dlhé a 1,5–3 mm široké. Hypokotyl je červenofialový.

Rozšírenie: Pôvodná v južnej Kanade a v USA. Zavlečený v Európe, Ázii a v Austrálii. V ČR a v SR najviac v nížinách, ale aj v pahorkatinách s postupným zväčšovaním areálu.

Ekologická charakteristika: Druh je v našich podmienkach dokonale naturalizovaný. Nažky sú šírené činnosťou človeka, vetrom, vodou aj endozoochórne. Po dozretí majú výrazný klíčny odpočinok a klíči iba malé percento. Po prekonaní chladných a vlhkých podmienok sa počet klíčiacich semien výrazne zvyšuje. Klíčia pri minimálnej teplote 6–7 °C, optimum je 15–25 °C. V pôde klíčia v 2. polovici marca a v apríli z hĺbky do 5 cm. Klíčivosť si udržia 3 roky. Nažky dozrievajú v auguste až v novembri a vysemeňovanie trvá až do jari. Vyskytuje sa ako ruderálna burina na navážkach zeminy, kompostoch, hnojiskách. Ako segetálna burina sa vyskytuje v okopaninách, kukurici, sóji, zelenine, slnečnici, repke aj v iných plodinách. Vysoká plodnosť mu dáva predpoklady na ďalšie šírenie.

Regulácia: V hustosiatých obilninách sa vyskytuje zriedka a nepredstavuje zásadný problém. Kukurica: mesotrione, isoxaflutole+thiencarbazone-methyl, tembotrione + thiencarbazone-methyl, foramsulfuron, bromoxynil. Slnečnica: tribenuron-methyl (Express hybridy), imazamox (CL hybridy), flumioxazin, fluorochloridone, dimethenamid-P.

Sója: imazamox, thifensulfuron-methyl

Semená Ivy voškovníkovej

Iva - dospelé rastliny

Iva - mladá rastlina

Konopa rumovisková (konopí rumištní, Cannabis ruderalis)

Jednoročná rastlina z čeľade konopovité, vysoká 30–150 cm. Stonka je vzpriamená, hranatá, tuhá, v hornej časti chlpatá s krátkymi konármi. Rastlina je husto olistená. Listy vyrastajú na dlhých stopkách, sú 3–7 početné, dlaňovité, najvyššie listy sú trojpočetné alebo jednoduché. Lístky sú dlhé, kopijovité, pílovité alebo hrubopílovité, na konci špicaté. Z vrchnej strany sú šedozelené, zo spodnej svetlejšie. Kvety sú jednopohlavné, dvojdomé, vzácne jednodomé. Samčie kvety vyrastajú z pazúch listov alebo vrcholových kvetenstvách, samičie v redukovaných vrcholíkových kvetenstvách. Okvetné lístky samčích kvetov sú zelenkavé, samičie majú nápadné dlhé červené blizny. Kvitne v júni a v septembri.

Rozšírenie: Druh pochádza zo suchších stepných oblastí Ázie. V ČR teplé oblasti Moravy, v SR Podunajská a Východoslovenská nížina. V chladnejších oblastiach sa vyskytuje zriedkavo ako ruderálna rastlina.

Ekologická charakteristika: Nažky vajcovitého tvaru sú 2,5–4,5 mm dlhé a 2,0–3,5 mm široké, mramorované s nápadnou oddeľovacou vrstvičkou. Po dozretí majú klíčny odpočinok, ktorý narušujú chladné a vlhké podmienky. Klíčia od apríla, optimálna teplota potrebná na klíčenie je nad 10 °C. Klíčivosť si uchovajú 15 rokov. Klíčne listy sú 8–15 mm dlhé a 4–6 mm široké, oválneho tvaru, tupo zakončené a huso chlpaté. Konopa rumovisková preferuje oblasti s kontinentálnym priebehom počasia. Svetlomilná rastlina, ktorej sa najlepšie darí na výhrevných stanovištiach, odkiaľ môže plynulo prechádzať ako burina zvlášť do širokoriadkových kultúr. Vyskytuje sa v kukurici, slnečnici, cukrovej repe, ale aj v riedkych porastoch obilnín. Druh sa šíri hlavne činnosťou človeka, prípadne vtáctvom.

Regulácia: Výskyt v hustosiatých obilninách a kukurici je zriedkavý a dobre ju potláčajú rastové herbicídy, v kukurici aj herbicídy s mesotrione. Cukrová repa: phenmediphan + desmediphan + ethofumesate, chloridazon, triflusulfuron-methyl, metamitron. Sója: imazamox, bentazone.

Konopa rumovisková - dospelé rastliny

Konopa rumovisková - mladá rastlina

Konopa v sóji