Chemap Agro s.r.o.

Neskoré hnojenie repky na jeseň

23. 10. 2015 Ing. Juraj Béreš, Ing. David Bečka, Ph.D., Prof. Jan Vašák, CSc.; Česká zemědělská univezita v Praze Hnojení Zobrazeno 1899x

Výžive poľných plodín je v súčasnosti venovaná veľká pozornosť. To, že máme dodržovať základné hnojenie (P, K a Mg) a vápniť vieme už pomerne dlho - bez toho to nejde. Ale ako správne a či vôbec pohnojiť repku dusíkom pred zimou musíme väčšinou zvážiť sami alebo hľadať v zahraničnej literatúre. Preto prinášame aktuálne poznatky z výskumu zimného rastu koreňov a nadzemnej biomasy - zvolenie správnej dávky a druhu hnojiva k neskorému hnojeniu repky.

Agronutrition

Budúcnosť - pravidelne teplé zimy?

Je potrebné pripomenúť, že sa nám čiastočne mení klíma v našich podmienkach. November je už druhým rokom teplotne rekordný - mimoriadne teplý.Máme stále miernejšie zimy (napr. vo vegetačných rokoch 2013/14 a 2014/15) nástup zimných mesiacov sa praktický posúva do neskorších termínov: prelom roka až január, resp. február. Podstatné pre repku je ale fakt, že pôda počas týchto „zimných“ mesiacov premŕza len na krátku dobu. Prvý celodenný mráz prišiel až 27. 12. 2014. V tomto období sa denné i nočné teploty držali pod bodom mrazu. Po novom roku, konkrétne 6. 1. 2015, sa nám prvýkrát nepodarilo odobrať repku z pokusov. Zaznamenali sme premrznutie do hĺbky 10 cm. Zaujímavé bolo, že aj napriek zamrznutiu pôdy nám ďalší odber ukázal nárast čerstvej hmoty koreňov. Ďalšie premrznutie pôdy sme zaznamenali od 5. 2. do 18. 2. 2015 (v hĺbke 10 cm - najnižšia teplota: -0,5 °C (graf 1). V hĺbke 20 cm zamrzla pôda počas dvoch rokov len na 3 dni - február 2015.

Je pravda, že sa dá len veľmi ťažko predpovedať aká bude nasledujúca zima. Napriek tomu agronóm musí reagovať pružne, prispôsobiť technológiu pestovania konkrétnym podmienkam a pripraviť repku na prezimovanie.

Graf 1: Teplota pôdy v hĺbke 10 cm; zima 2013/14 - 5× zamrznutie pôdy (krátke intervaly), doba14 dní, zima 2014/15 - 2× zamrznutie pôdy, doba 18 dní
 Graf 1: Teplota pôdy v hĺbke 10 cm; zima 2013/14 - 5× zamrznutie pôdy (krátke intervaly), doba14 dní, zima 2014/15 - 2× zamrznutie pôdy, doba 18 dní
 

Dynamika rastu repky 2014/15

O raste repky ozimnej bolo napísaných už mnoho publikácii, ale väčšinou sa jedná o staršiu literatúru alebo nie príliš vhodnú do našich aktuálnych podmienok Čech, Moravy a Slovenska. Preto sme sa rozhodli, že do pokusov zaradíme sledovanie dynamiky rastu repky v pravidelnom intervale približne 10 dní od fázy 5 listov. Pre pokusné účely sme vybrali ako modelovú odrodu DK Exstorm, ktorá je jednou z najviac pestovaných odrôd Európy. Vyniká mimoriadnou plasticitou, odolnosťou suchu a má vynikajúci zdravotný stav.

Jesenné obdobie 2014 bolo pre repku až príliš „vhodné“. Porasty síce vzchádzali pomerne pravidelne, ale hneď po vzídení prišlo teplé obdobie s vysokým úhrnom zrážok. Nadzemná biomasa rástla veľmi rýchlo a bujne. Netreba opomenúť silnejší tlak škodcov - na niektorých lokalitách boli totálne škody. Koreňový systém bol vďaka neustále premočenej pôde veľmi slabý. Zmena nastala až po 7. 11. 2014 - korene začali intenzívnejšie rásť, naopak rast nadzemnej biomasy sa už ustálil.Počas týchto teplých zimných mesiacov sa rast koreňovej hmoty takmer nezastavil (graf 2).

Graf 2: Dynamika rastu repky (čerstvá hmota - 2014/15 v %); prvý odber 100 %: korene 5,4 g/10 rastlín; nadzemná biomasa 59,6 g/10 rastlín, lokalita Červený Újezd, 405 m n. m., odroda DK Exstorm
Dynamika rastu repky (čerstvá hmota - 2014/15 v %); prvý odber 100 %: korene 5,4 g/10 rastlín; nadzemná biomasa 59,6 g/10 rastlín, lokalita Červený Újezd, 405 m n. m., odroda DK Exstorm
 

Mohutné korene - základ pre dobrý výnos

Už starí Egypťania vedeli, že ak rastlina nemá poriadny koreň, nedokáže adekvátne hospodáriť s vodou a živinami. Ale platí obecne pravidlo, že čím väčšie korene tým lepšie? Na túto otázku je niekedy ťažko odpovedať. Zvlášť u repky sa uvádza: korene, jeseň a zima rozhodujú o výnose len asi z 30 %. Je to v súčasných podmienkach pravda? Pri týchto teplých zimách a nedostatku vody na jar (marec – apríl) sa význam koreňov posúva na hranicu 40 %.

Preto je potreba zaradiť hnojenie repky na konci októbra až začiatkom novembra do pestovateľskej technológie. V tejto dobe vplyvom nižších teplôt už nehrozí riziko nadmerného prerastania listov. Opierame sa o fakt, že nadzemná biomasa ukončuje rast pri teplote +3 až +5 °C (nočné teploty), ale koreňom stačí teplota +2 °C (teplota v pôde a počas celého dňa). Dusík aplikovaný v októbri využijú predovšetkým korene.

Korene repky môžu siahať až do 1,5 m hĺbky, avšak gro koreňového systému je do približne 0,3–0,35 m
Korene repky môžu siahať až do 1,5 m hĺbky, avšak gro koreňového systému je do približne 0,3–0,35 m
 
Mohutný koreň si poradí i v horších podmienkach
Mohutný koreň si poradí i v horších podmienkach
 
 Vplyvom neustále premočenej pôdy - slabý koreňový systém (29. 9. 2014)
Vplyvom neustále premočenej pôdy - slabý koreňový systém (29. 9. 2014) 
 

Ako zvoliť dávku dusíku?

Pri zvolení vhodnej dávky je potrebné vyhodnotiť aktuálny stav porastu. Ak je porast repky pred zimou slabý - určite je potrebné ho podporiť (hlavne koreňovú sústavu - doženie to počas zimy). Ale čo ak repka pred zimou prerastá? Mysleli sme si, že ak je repka pred zimou v optimálnom stave, nebude počas zimy rásť, opak je pravdou. A to berieme na ohľad i fakt, že pred zimou 2015 bolo v pôde až nadmerné množstvo min. dusíku (tab. 2).

Ak hnojíme dávkou 40–60 kg N/ha, tento dusík rastliny bez problémov príjmu ešte pred zimou, bez ohľadu na stav porastu. Túto dávku berieme ako štandardný intenzifikačný faktor pred zimou (nie však ako paušálnu dávku). V pokusoch 2013/14 a 2014/15 dávka 40 kg N/ha navýšila výnos v priemere o 11,5 %.

Ak sa dávka zvyšuje na 80 až 120 kg N/ha, časť dusíku príjmu rastliny na jeseň a časť čaká na ďalšie rozmrznutie pôdy a následný príjem rastlinou. Preto vyššie dávky dusíku sú vhodnejšie do teplejších oblastí - predovšetkým nížiny. V týchto oblastiach pôda počas zimy nepremŕza buď vôbec alebo len v krátkych intervaloch. A taktiež sú vhodné pre pestovateľov, ktorý sa každoročne trápia s prvým februárovým hnojením kvôli premočenej pôde.V pokusoch 2013/14 a 2014/15 dávka 120 kg N/ha navýšila výnos v priemere o 16,5 %.

 Tab. 1: Obsah min. dusíku v pôde po jesennom hnojení Ureastabil a výnos semien, 2013/14 (maloparcelkový pokus, Červený Újezd, odroda DK Exstorm)
Dávka N na jeseň v kg N/ha
Výnos semien v %
Obsah Nmin (mg/kg) v pôde 0–30 cm
19. 11. 2013
13. 2. 2014
0
100
8,6
9,1
40
110
23,1
10,1
80
110
26,0
19,3
120
117
17,5
21,8

Tab. 2: Obsah min. dusíku v pôde po jesennom hnojení Ureastabil a výnos semien, 2014/15 (maloparcelkový pokus, Červený Újezd, odroda DK Exstorm)

Dávka N na jeseň v kg N/ha
Výnos semien v %
Obsah Nmin (mg/kg) v pôde 0–30 cm
15. 12. 2014
10. 2. 2015
0
100
46,8
8,8
40
113
56,8
9,4
80
108
48,9
20,4
120
116
84,6
32,1

Tab. 3: Presné pokusy s jesenným hnojením, výnos semien - priemer 2013/14 a 2014/15

Parameter
Druh hnojiva
Kontrola nehnojená
LAV
Sulfammo
DAM
Močovina + Wigor S (2014/15)
Ensin
NPK
(2014/15)
Močovina
Výnos semien
(%)
100
101
104
105
106
108
108
109
Graf 3: Druhy hnojív - sušina koreňov v g/10 rastlín, 2014/15, kontrola bez hnojenia dusíkom na jeseň; maloparcelkový pokus VS Červený Újezd, odroda DK Exstorm
  Graf 3: Druhy hnojív - sušina koreňov v g/10 rastlín, 2014/15, kontrola bez hnojenia dusíkom na jeseň; maloparcelkový pokus VS Červený Újezd, odroda DK Exstorm
 

Ako zvoliť druh hnojiva?

Ďalšou problematikou je zvolenie správneho druhu hnojiva. Je rada odporúčaní, ktoré tvrdia, že je na zimu lepší dusík v amónnej, nitrátovej alebo amidickej forme. Tieto odporúčania sú samozrejme na uváženie samotného agronóma.

My v pokusoch skúšame rôzne formy dusíku i v kombinácii so sírou. Od bežných hnojív: DAM, LAV, NPK, močovina až po hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom: Ureastabil, Ensin a Sulfammo - všetky v dávke 40 kg N/ha. Do pokusov 2014/15 sme po novom zaradili k močovine hnojivo Wigor S s obsahom 90 % elementárnej síry - aplikované v dávke 50 kg S/ha pred sejbou a hnojivo NPK aplikované v dávke 40 kg N/ha -na povrch pôdy koncom októbra.

Zaujímavosťou je, že už druhým rokom vychádza veľmi dobre klasická močovina - 109 % výnosu oproti kontrole (samozrejme ak očakávame zrážky po aplikácii). Taktiež hnojivo DAM, ktoré aj napriek miernemu popáleniu listov (aplikácia hnojiva bežnými herbicídnymi tryskami) dalo 105 % výnosu. A naopak veľký prepad hnojiva LAV, ktoré nám druhým rokom nevychádza - 101 % výnosu.

Z hnojív s pomaly pôsobiacim dusíkom najlepšie vychádza Ureastabil - 111,5 % výnosu. Hnojivá Ensin a Sulfammo sú popri pomaly pôsobiacom dusíku doplnené ešte o síru. V lokalitách kde sa pravidelne vyskytuje nedostatok síry je dobré sa orientovať na tieto hnojivá, poprípade Wigor S - už pred sejbou so zapravením.

 Jemné poškodenie listov - aplikácia hnojiva DAM, bežné herbicídne trysky (7. 11. 2014)
Jemné poškodenie listov - aplikácia hnojiva DAM, bežné herbicídne trysky (7. 11. 2014)
 
 Nástup kľudového štádia repky (6. 1. 2015)
Nástup kľudového štádia repky (6. 1. 2015)
 
 Prejavujúci sa nedostatok síry na rastline repky
Prejavujúci sa nedostatok síry na rastline repky
 

Související články

Hnojení pšenice ozimé na jaře

24. 04. 2017 Doc. Ing. Pavel Ryant, PhD., Ing. Jiří Antošovský, Doc. Ing. Petr Škarpa, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Hnojení Zobrazeno 159x

Regenerační hnojení s Ureastabil

13. 04. 2017 Ing. Jaroslav Mráz; AGRA GROUP a.s. Hnojení Zobrazeno 32x

Jarní stimulace výnosového potenciálu pomocí listové výživy

27. 03. 2017 Ing. Jan Grznár; Timac Agro Czech Hnojení Zobrazeno 161x

Výživa a hnojení produkčních chmelnic

30. 01. 2017 Ing. Radek Vavera, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 370x

Množstvo makroživín v rastlinných zvyškoch poľnohospodárskych plodín po zbere úrody

25. 11. 2016 Ing. Stanislav Torma, PhD., Prof. Ing. Jozef Vilček, PhD. Hnojení Zobrazeno 502x

Další články v kategorii Hnojení

detail